Al-Anon ponúka jedinečný odkaz nádeje pre tých, ktorí sú abstinujúcimi alkoholikmi a znepokojuje ich pitie iného človeka. Zvláštna príťažlivosť programu Al-Anon pre abstinujúcich alkoholikov tkvie v ponuke pomôcť všetkým tým, ktorých životy sú ovplyvnené aktívnym pitím iného človeka. Keďže nie je nič neobyčajné mať v rodine viac ako jedného problémového pijana, narastajúci počet členov AA sa obracia k programu Al-Anon, aby im pomohol naučiť sa, že sú rovnako bezmocní nad alkoholikmi, ako nad alkoholom. Sú vítaní pripojiť sa k skupinám Al-Anon, ktoré sa zameriavajú na vzdanie sa svojej a získanie inej perspektívy.

Prečo členstvo v Al-Anon aj v AA?

Abstinujúci alkoholici, ktorí patria do spoločenstva Anonymných alkoholikov, žijú podľa programu Dvanásť krokov. Al-Anon získal povolenie prispôsobiť si tento program, preto si môžete klásť otázku: „Prečo sa trápiť s druhým programom, založeným na tom, ktorý už pre svoju abstinenciu využívam?“

Nuž, jedna vec je, že Al-Anon prezentuje pohľad z druhej strany. Alkoholizmus ovplyvňuje blízkych ľudí alkoholika iným spôsobom; niektorí z nich sa často dostávajú do pasce a konajú podľa správania iných. Abstinujúci alkoholici, ktorí vyriešili svoj vlastný problém s pitím, môžu ešte stále nesprávne reagovať na nutkavé pitie svojich manželiek, manželov, detí a priateľov napriek tomu, čo o tejto chorobe vedia. Skôr než si to uvedomia, sú zmätení, frustrovaní a nehnevaní. Pripravení začať nový, triezvy život sa môžu cítiť svojim partnerom podvedení, okradnutí o úctu kvôli pitiu svojho syna alebo dcéry, preťažení zodpovednosťami, nechcení, nepochopení a osamelí.

Členovia AA vyjadrujú svoje reakcie na pitie iného človeka

Peggy: „… Bola som jeho pitím posadnutá – rovnako, ako som raz bola posadnutá svojím alkoholizmom. Každý moment som trávila premýšľaním o spôsoboch, ako ho dostať do AA. Pomysleli by ste si, že o alkoholizme neviem nič! Roky, kedy som sama pila, som obviňovala z toho, že z neho urobili alkoholika. Myslela som, že musím byť hrozným príkladom AA, ináč by tam určite začal chodiť … moja posadnutosť jeho pitím spôsobila, že som sa takmer zbláznila!“

Don: „ … Myslel som si a neustále som to opakoval: Ja abstinujem, tak čo sa deje s tebou?

Bob: „ … Vylieval som alkohol, naprázdno som sa vyhrážal a prstom som ukazoval na moju manželku a na niektorých z jej príbuzných za to, že sú alkoholici.“

Mnohí z nás, ktorí sme sa obrátili na Al-Anon, sme tak urobili v zúfalej snahe pomôcť tým, ktorých milujeme. Prišli sme, lebo kým AA a/alebo iné programy nám pomohli k našej triezvosti, je to práve Al-Anon, kde sa naozaj učíme akceptovať iných takí, akí sú. V Al-Anon zostávame preto, lebo chceme a potrebujeme pomoc v učení sa, ako dovoliť iným, aby vyriešili svoj vlastný problém s pitím, kým my sa sústreďujeme na svoje vlastné zotavenie.

Al-Anon zdôrazňuje odpútanie

Don: „Pri vedomom rozhodovaní odložiť bokom tie veci, ktoré sú mimo mňa – mimo mojej priamej kontroly, napr. nálada iného človeka, jeho správanie, myslenie – praktizujem odpútanie. Tento koncept je posilňovaný členmi na stretnutiach, ktorí sa navzájom povzbudzujú sloganom: „Ži a nechaj žiť“ so zvláštnym dôrazom na vzdanie sa.“

Mary: „ … Dnes môžem vidieť, že počas tých rokov som sa snažila niesť náklad, ktorý mi nepatril. Jeho pitie a jeho abstinencia neboli problémy, ktoré som mala riešiť ja.“

Peggy: „Al-Anon mi ukazuje, ako mám žiť s ľuďmi – prijímať ich takých, akí sú … nie je mojou vecou snažiť sa riadiť život iného človeka.“

Bobby: „Nie je to ľahké, no naďalej sa snažím odovzdať ho Bohu s láskou … snažím sa udržať si postoj vďačnosti vo všetkom, čo mi nenecháva nijaký priestor pre hnev, rozhorčenie alebo iné negatívne postoje.“

Mary: „Hoci sme obaja abstinovali, zmenila som sa na sťažujúcu sa provokatérku. Odsudzovala som chyby a omyly, ktoré som na sebe prehliadala. V Al-Anon som sa naučila odpútať sa s láskou … milovať ho dostatočne, aby som sa toho mohla vzdať, prestať sa snažiť riadiť jeho život. Zistila som, že mu môžem dovoliť byť zodpovedným za jeho vlastné činy a konanie jeho rozhodnutí tak, ako si zvolí sám. Keď som si dala tento záväzok, zároveň som požiadala svoju Vyššiu moc, aby mi pomohla odpustiť samej sebe. Potom som po prvýkrát spoznala skutočné vnímanie pokoja a všetka zatrpknutosť, nenávisť a rozhorčenia odo mňa odišli.“

Členovia a ich deti

Alkoholizmus v rodine môže byť zvlášť škodlivý pre deti, ktoré sú často bezbranné a nedokážu zvládať dopad tejto choroby na svoj každodenný život. Disciplína a láskyplná starostlivosť prichádzajú v nepredvídateľných dávkach. Ak pijú obaja rodičia, ich problémy sa násobia a aj keď jeden z rodičov začne abstinovať, nestačí to na odstránenie rozhorčení a problémov v správaní, ktoré sa rozvíjali počas rokov pitia. Alateen, ktorý je odnožou Al-Anon pre mládež, často pomáha mladým členom rodiny k tomu, aby lepšie pochopili prirodzenosť tejto choroby. Program Alateen ponúka týmto deťom príležitosť sústrediť sa na ich vlastné zotavenie, odstrániť rozdvojenú oddanosť, vzdať sa svojich rozhorčení a rozvíjať pozitívne postoje.

Marianne: „Aj keď som abstinovala a chodila do Al-Anon, nedokázala som zvládať spôsob, akým deti reagovali na svojho otca a na mňa. Niekedy sa mi zdalo, že ku mne majú väčší odpor, pretože som nepila a dokázala som triezvymi očami vnímať to, čo sa u nás deje. Chcela som im odovzdať úžitok, ktorý som z tohto programu prijala. Niektoré z detí sa tešili, keď som im o tom hovorila a keď sa mi stalo, že som vybočila z cesty, poukázali mi na to. S inými sa mi to veľmi nedarilo. Navrhla som im Alateen. Výsledky boli veľmi dobré. Naša domácnosť je stále hlučná, no tie ukričané scény sú už minulosťou a aspoň sa všetci snažíme.“

Russ: „Najprv som nechcel, aby deti chodili do Alateen. Bál som sa, že to bude jedno z tých stretnutí, kde budú hovoriť o mne a porušia moju anonymitu. Dnes som rád, že tam chodia. Začínajú akceptovať mňa aj ich matku ako ľudí. Nemôžem vám ani povedať, čo to pre mňa znamená!“

Robenie inventúry v postavení člena rodiny

Mnohí z nás abstinujúcich alkoholikov sme sa naučili, že k dokonalosti máme ďaleko; rovnako sme presvedčení, že nemôžeme obnoviť svoje emocionálne ani duchovné zdravie, kým sa nenaučíme, ako zanechať svoje slabosti a usilovať sa o osobný rast. Tento proces môže byť bolestivý; keď sa budeme pozerať na svoje vlastné schopnosti a nedostatky v súvislosti s našimi vzťahmi so svojimi rodinami a priateľmi, zdá sa, že to za to stojí.

Peggy: „Niektorí z členov AA sa ma pýtajú, prečo chodím do Al-Anon. Napokon aj my používame program Dvanásť krokov. Nuž, kroky v Al-Anon majú ešte širší význam. Začala som priznaním a akceptovaním skutočnosti, že som bola rovnako bezmocná nad alkoholom, keď pil môj manžel, ako som bola vtedy, keď som pila sama. Ďalšia vec bolo uvedomenie, že nie je mojou vecou snažiť sa riadiť život niekoho iného a keď som robila svoju vlastnú inventúru, ako partnerka som objavila, že som nebola vinná v súvislosti so všetkými tými obvineniami, ktoré boli namierené proti mne.“

Mary: „Veľa času trávim premýšľaním. Nepáčilo sa mi, čo som videla. Je také ľahké pretvarovať sa a tváriť sa, že je nám to jedno, len aby sme to zakryli. Skutočne to bolí, no keď nás to začne bolieť dostatočne a keď nám na tom začne dostatočne záležať, vtedy s tým môžeme niečo urobiť.“

Zodpovednosti voči Al-Anon a AA

Všetci členovia Al-Anon majú svoje priority. Abstinujúci alkoholici vnímajú Al-Anon ako program, ktorý zväčšuje možnosti pre zotavenie, no nie je v konflikte s potrebou abstinencie.

Peggy: „AA ma naučilo, ako žiť sama so sebou – akceptovať ma kvôli tomu, kto som. Naučilo ma, že nemusím piť, aby som to mohla robiť. Mojou prvou zodpovednosťou je AA – aby som mohla naďalej abstinovať. Keď budem abstinovať, vtedy mám šancu, že budem ďalej žiť.“

Mary: „Môj manžel nechcel, aby som chodila na Al-Anon a AA. Napriek tomu tam chodím. Stretnutia navštevujem pravidelne, pretože ich prostredníctvom som dosiahla osobnejší kontakt s mojou Vyššou mocou a môj život je oveľa zmysluplnejší.“

Bill: „Do AA chodím, aby som zostal triezvy a aby som si pripomínal, že som nad alkoholom bezmocný; do Al-Anon chodím preto, aby som sa dozvedel viac o živote s inými ľuďmi. Aj nad nimi som bezmocný.

Aby sme sa na Al-Anon cítili dobre

Bill: „Keď idem na stretnutie Al-Anon, snažím sa nehovoriť, že som alkoholik. Sústreďujem sa identifikovať ako člen rodiny. V Al-Anon sa zameriavam na to, aby som sa toho dokázal vzdať a získať iný pohľad.“

Peggy: „Na začiatku som mala problémy s tým, či mám chodiť na Al-Anon. Keby som bola vedela, že sú tam iní, ktorí zažili to isté, možno by som bola prišla skôr. Vtedy som tiež mala pocity, súvisiace s mojimi začiatkami v AA. Bála som sa, že aj oni budú mať rovnaký pocit ako ja – že žena-alkoholička je najpodradnejšia zo všetkých stvorení! Bola som si istá, že len alkoholik môže rozumieť inému alkoholikovi. Láska a pochopenie mojich priateľov v Al-Anon mi pomohli žiť v relatívnom pokoji a vyrovnanosti, hoci môj manžel pije aj naďalej. Teraz mám to najlepšie z oboch svetov – AA aj Al-Anon!“

Anonymita

Na stretnutiach Al-Anon hovoríme o svojej vlastnej skúsenosti, ktorá je dôsledkom života s účinkami alkoholizmu. Je to iná skúsenosť a vyžaduje si inú interpretáciu. Tých, ktorí sú členmi iných anonymných organizácií žiadame, aby neporušovali svoju anonymitu a aby sa kvôli svojej rodinnej chorobe snažili identifikovať s prístupom Al-Anon.