Kruté prebudenie

„ … zranilo ho to a nahnevalo, pretože som nemala záujem byť s ním …“

Nedávno som sa prebudila – bolo to kruté prebudenie a veľmi ponižujúca skúsenosť. Uvedomila som si, ako veľmi som dovolila manželovmu alkoholizmu, aby ma kontroloval. Väčšinu svojho života som dovoľovala iným, aby ma kontrolovali, no len odkedy som svoju situáciu označila nálepkou alkoholizmu, začala som vidieť veci odlišne. Keď sa pozerám späť na posledných dvanásť rokov, uvedomujem si, že väčšina z nich bolo premrhaných kontrolovaním a ovládaním môjho manžela vo viere, že tým sa snažím pomôcť nášmu vzťahu.

Potom nastal deň, keď som si uvedomila, ako veľmi zle sa cítim v prítomnosti aktívnych alkoholikov. Onedlho som do tejto kategórie umiestnila každého, kto pil. V ten deň som sa rozhodla, že už viac nebudem chodiť s manželom tam, kde sa pije. Odpoveď „nie“ sa stala takou automatickou, že keď ma niekam volal, ani som nad tým nerozmýšľala. Veľakrát sa ma ani neopýtal, či by som s ním išla, lebo hovoril, že mi na tom vôbec nezáležalo. Keď to povedal, cítila som sa, akoby som sa postavila na miesto Boha. Myslela som si, že ak s ním nebudem chodiť, onedlho si uvedomí, že mám pravdu a prestane tam chodiť aj on. Namiesto toho ho to zranilo a nahnevalo, pretože som nemala záujem byť s ním, no nebol to on, ale alkohol, ktorý som nemohla zniesť. Vtedy som to ale nevedela rozlíšiť. Vnímala som ich ako jedno.

Keď mi priateľka z Al-Anon dala jednu kazetu, uvedomila som si, že moje rozhodnutie nebolo správne. Boli obdobia, kedy som sa rozhodla neísť s manželom nikam a myslela som si, že to je dobré rozhodnutie. No existovali aj situácie, kedy by som s ním išla rada, no nedokázala som sa povzniesť nad alkohol. Zabudla som, ako veľmi rada som počúvala hudbu, ako som rada chodila do reštaurácie, atď. Tejto časti svojho života som sa celkom vzdala.

Pohŕdala som manželom, pretože odmietal urobiť so svojim problémom čokoľvek. Je to milý človek, dobrý otec, starostlivý muž a obyčajne ma prijíma, no ja som jeho chorobu zobrala osobne a stala sa mojim problémom. Dnes vždy nesúhlasím s tým, čo robí, ani sa mi nepáči myšlienka, že si neuvedomuje svoj problém s alkoholom, no už sa tým nechcem nechať dlhšie zožierať. Chcem byť slobodná.

Teraz si uvedomujem, že je čas postaviť zodpovednosť tam, kde patrí a žiť zdravý a spokojný život. Nedávno mi jedna priateľka povedala: „Je to, akoby si hovorila, že nikdy nebudeš s ľuďmi, ktorí fajčia.“ Vnímala som to celkom ináč a napriek tomu som si myslela, že svoje pocity môžem skryť. Nenávisť alkoholu a alkoholika môjmu manželstvu nijako nepomohla. Konečne sa vzdávam kontroly nad inou ľudskou bytosťou, kontroly, o ktorej som si vôbec nemyslela, že je taká hlboká a odovzdávam ju späť Bohu, kam patrí.

Jeanne C., Minnesota