Veľmi dobre sme sa naučili sledovať činy tých ostatných. Napokon nepotrebuje alkoholik, naše deti, naši blízki a naši priatelia našu radu, aby si so životom dokázali poradiť? Zdalo sa nám oveľa dôležitejšie sústreďovať sa na pomoc iným alebo na ich zmenu, než na to, aby sme pomáhali sami sebe alebo aby sme sa sami zmenili. Bol to takisto spôsob, akým sme sa vyhýbali tomu, aby sme sa nemuseli pozerať sami na seba.

Predtým, než sme začali navštevovať program Al-Anon, svoju pozornosť sme zameriavali hlavne na alkoholikov v našom živote – na ich príchody a odchody, na to, koľko toho vypili, ako zvládajú svoje zodpovednosti, atď. Zo zničených vzťahov sme obviňovali tých druhých, sebe sme nepripisovali nijakú vinu. Keď sme hovorili rodine a priateľom, čo majú robiť, mali sme pocit kontroly a dôležitosti.

Program Al-Anon a slogan Nech sa to začne odo mňa nám ukázal nový spôsob, ako veci zvládať. Vlastným chcením sme nedocielili to, aby alkoholici prestali piť, aby chodili na stretnutia AA a starali sa o veci, za ktoré niesli zodpovednosť. No zistili sme, že keď pravidelne navštevujeme stretnutia Al-Anon a staráme sa o seba, cítime sa lepšie. Čím viac sme sa zameriavali na seba, tým menej času sme mali na to, aby sme sa zameriavali na iných.

Onedlho si tento slogan našiel cestu aj do ďalších vzťahov, keď sme si uvedomili, že sme sa vždy snažili zmeniť iných cez manipuláciu a kontrolu. Potom sme sa divili, prečo sa nepodriaďovali nášmu spôsobu myslenia. Naši sponzori nám povedali, že ak chceme mať zdravé vzťahy, musíme najprv začať meniť sami seba.  Museli sme sa stať osobou, ktorú sme chceli priťahovať. Znovu nám slová Nech sa to začne odo mňa dali nový smer, ktorý sme mali nasledovať. Namiesto toho, aby sme hovorili iným, čo majú robiť, začali sme to robiť sami.

Nech sa to začne odo mňa teraz znamenalo, že keď sme sa pôsobením Dvanástich krokov duchovne zobudili, začali sme „túto zvesť niesť iným a praktizovať tieto princípy vo vlastných záležitostiach“.

F. M. M.