Hľadanie nových spôsobov

Prečo trvám na dosiahnutí môjho údelu pomocou dokonalého postupu? Aké je to dôležité? Zvlášť vtedy, keď idem len z domu do práce, čo je vzdialenosť niekoľkých blokov, vtedy veľmi záleží na tom, pre ktorú trasu sa rozhodnem. Prečo sa stále ponáhľam? Záleží naozaj na tom, či pôjdem päť minút jedným smerom alebo celkom opačným? Je to len perfekcionizmus alebo je to choromyseľné?

Keď som si čítala otázky k štvrtému kroku v knihe Cesty k uzdraveniu, všimla som si otázku: „Rešpektujem zákon?“. Rešpektujem semafory, pretože nechcem dostať pokutu, ale obyčajne prekračujem rýchlostný limit až do desiatich míľ za hodinu. Myslím, že v tomto ohľade mi nič nehrozí.

Často sa mi stávalo, že som sa rozčúlila kvôli šoférovi predo mnou. Buď nešiel dostatočne rýchlo alebo jednoducho neriadil auto „správne“ alebo ma veľmi nahnevalo, keď nevyhodil smerovku. Vtedy som nehovorila tie najkrajšie veci a občas som kričala. Raz sa so mnou v aute viezla moja sponzorka a opýtala sa ma, či si myslím, že ten šofér počul, čo som práve povedala. Jasné, že nie! Tak prečo som to hovorila? Po tejto skúsenosti sa mi darilo väčšinou tento zlozvyk zmeniť, ale stále mám na mysli, že ide o napredovanie, nie o perfekcionizmus!

Nikdy predtým ma nenapadlo, že šoférovanie má niečo spoločné s rešpektovaním iných. Nedávno som išla v aute s inými dvomi členmi Al-Anon a spomenula som im túto moju charakterovú chybu. Jedna z nich mi navrhla, aby som používala slogan: „Pomaly a pokojne“. Keď sme po krátkej prestávke opäť nasadli do auta, povedala s úsmevom: „Nezabudni – pomaly a pokojne!“. Pomohlo mi to.

Keď som v Al-Anon začínala, slogany boli prvou vecou, ktorú som využívala vo svojej snahe o získanie duševného zdravia. Aj dnes ešte stále hľadám nové spôsoby, ktoré by mi mohli pomôcť nájsť duševné zdravie a vyrovnanosť – dokonca aj v aute.

Carol V., Iowa