Máme sa radi a rešpektujeme sa

Môj život bol stále viac a viac chaotický. Nevedela som, kam sa obrátiť, ani čo urobiť. Modlila som sa a čakala. V tom čase sa mi často stávalo, že keď som čítala nejaký časopis, noviny alebo obežník, videla som v nich články o Al-Anon.

Jedného dňa som čítala článok o žene, ktorá z nepozornosti spôsobila automobilovú nehodu, pretože bola veľmi rozrušená. Ten článok mal názov: “Auto neriadil opilec”. Čítala som ho znovu a znovu a uvedomila som si, že som to mohla byť ja. Uvedomila som si, že som veľakrát šoférovala v rovnakom rozpoložení a bola som z toho úplne rozčúlená a znechutená. Verím, že Boh tie články použil na to, aby mi dal v mojom živote usmernenie.

V úplnom zúfalstve v jeden studený februárový večer, keď som nad situáciou nemala nijakú kontrolu, som v slzách a s obidvomi dcérami na rukách vošla do miestnosti na svoje prvé stretnutie Al-Anon. Nepamätám si veľa z toho, čo sa tam stalo, ale pamätám si, aké bolo ťažké dostať sa tam. Cítila som sa, akoby som zradzovala niekoho, na kom mi veľmi záležalo.

To bol začiatok mojich stretnutí. Čoskoro som sa naučila, že alkoholizmus je choroba, na ktorú neexistuje liek a nedá sa kontrolovať. Tiež som sa naučila, že ja som túto chorobu nezapríčinila, ani ju nemôžem vyliečiť. Uvedomila som si, že táto choroba len zriedka ovplyvňuje len jednu osobu a preto sa volá rodinná choroba. Uvedomila som si, že som nahnevaná a frustrovaná osoba, ktorá má premáhajúce nutkanie všetko kontrolovať.

Snažila som sa kontrolovať peniaze, aby neostalo nič na alkohol. Snažila som sa kontrolovať čas, aby neexistovala túžba piť. Prosila som, žobronila som, sľubovala, plakala, nadávala a kričala. Jediná vec, ktorú som tým dosiahla bolo to, že som sa stala osobou, ktorá sa sama sebe nepáčila. Už som nebola dobrou manželkou, ani efektívnym rodičom. Veľmi pomaly, a niekedy veľmi bolestivo, som začala meniť jedinú osobu, ktorú som zmeniť mohla – seba.

Modlila som sa za to, že keď sa zmením, bude môj manžel touto zmenou inšpirovaný. No nestalo sa. Nakoniec sme začali žiť oddelene. Čoskoro sa na scéne objavila iná žena a rozviedli sme sa.

V mojom živote bolo veľké prázdne miesto a sotva som dokázala fungovať. Toľko veľa času a energie som používala na to, že som zvykla myslieť na niekoho iného, že teraz som mala problém sústrediť sa na seba. Potrebovala som zistiť, kto vlastne som a čo chcem od života. Vedela som, že chcem byť dobrým rodičom a starým rodičom, ale už som viac nechcela nahradiť vlastný život pokusom žiť život niekoho iného.

Dnes majú moje dcéry, ktoré boli v tom čase stredoškoláčky, ukončené vysokoškolské vzdelanie. Sú vydaté a majú svoje deti. Môj syn, ktorý sa rozviedol a vychovával svojich dvoch synov sám, sa znovu oženil. Moji vnuci už majú svoje vlastné byty a hľadajú si na svete svoje miesto. Máme sa radi, rešpektujeme sa a každému dávame priestor na nezávislé rozhodnutia.

Naučila som sa, že ak mám byť dobrá pre niekoho iného, najprv musím vedieť, kto som a musím byť dobrá k sebe. Takisto som potrebovala umožniť tým, ktorých milujem, aby boli sami sebou a aby si sami zvolili život, aký chcú žiť.

Wilma L., Wisconsin

Otvor sa láske

Počas mnohých rokov mi ľudia hovorievali: „Ak chceš nadviazať nejaký vzťah, musíš sa otvoriť láske.“ Samozrejme ja som si myslela, že som „otvorená“. Keď som sa rozviedla, chodila som s niekoľkými mužmi, no boli to buď alkoholici alebo boli citovo veľmi neprístupní. Rozhodla som sa navštevovať skupinu Al-Anon, posilniť svoj duchovný život, v prípade potreby zájsť na terapiu, prihlásiť sa na ďalšie štúdium a napredovať v kariére – všetko to som robila počas dvanástich rokov. Myšlienka na nový vzťah ma až tak veľmi nezaujímala. Žila som si svoj život a dôverovala Vyššej Moci.

Boli to práve ľudia na stretnutiach Al-Anon, ktorí ma učili o láske zakaždým, keď ma objali bez ohľadu na to, či som to potrebovala alebo nie, prijímali ma, aj keď som robila chyby a počúvali ma, akoby som bola jediným človekom v miestnosti.  Toto ma naučilo milovať bez podmienok. Keď som pracovala na programe 12 krokov, naučila som sa, že moje charakterové chyby neboli až také zlé, aby nemohli byť odstránené. Toto ma naučilo, že v každom človeku je dobro, len sa musím pozerať až za jeho obranný múr.

Začiatkom minulého roka som povedala Bohu, že som pripravená na nový vzťah. Na papier som si napísala všetky kvality, ktoré som očakávala od muža. Lístoček som vložila do krabičky s nápisom Boh a na celú záležitosť som zabudla. Hneď potom som odišla na týždeň do Japonska. Po návrate sa jedna z mojich dcér vydávala a tak som vôbec nemala čas na to, aby som o svojej žiadosti rozmýšľala. Celkom som to vypustila z hlavy.

A vtedy sa to stalo. Pred rokom som stretla muža, ktorý ma miluje, stará sa o mňa a je nežný. Je to niekto, kto je tiež otvorený láske. Viem, že roky strávené na skupinkách a snaha o uskutočňovanie 12 krokov mali veľa do činenia s mojim sebaprijatím a s týmto mužom. Možno práve preto sa dokážem cez neho pozerať až k tomu, čo je v ňom dobré (Boh) namiesto toho, aby som mala strach, že ma jedného dňa zraní.

Boží plán je pre mňa vždy ten najlepší. On vedel, kedy budem pripravená, aby som milovala (a bola milovaná). Len som sa musela snažiť dať do toho všetko. A skupina Al-Anon stála pri mne na každom kroku mojej cesty.

Fran M., administrátor časopisu FORUM