Keď som prvý raz prišla na stretnutie Al-Anon, nedokázala som povedať Modlitbu vyrovnanosti úprimne. Hnevala som sa na Boha a na alkoholizmus, ktorý v mojom živote explodoval. Chcela som revať, kričať a plakať – a nie sa pokojne modliť.

Na začiatku alebo na konci stretnutia, keď sa hovorila Modlitba vyrovnanosti, som s rešpektom sklápala oči, pozerala sa na topánky prítomných a bola ticho. Skôr, než som sa dokázala v skupine úprimne modliť, musela som si modlitbu rozložiť na jednotlivé časti a pochopiť ich.

Prvé slovo „Bože“ bolo pre mňa bodom, kde som sa musela zastaviť. Veľmi som sa na Boha hnevala zato, kde sa môj život dostal. Priamo som naň zúrila, že nadal do poriadku alkoholizmus mojej sestry ani môjho manžela, keď som ho o to žiadala. Hnevala som sa naň zato, že ma nechal v chaose aktívneho alkoholizmu bez východiska.

Stále som chodila na stretnutia Al-Anon, aby som počúvala skúsenosti ostatných členov. Pomaly som si uvedomila, že sa viac bojím než hnevám. Uvedomila som si, že Boh tak, ako ho chápem, ma neopustil, ale priviedol ma do Al-Anonu, ktorý je mojou cestou k tomu, ako sa dostať z chaosu života s aktívnym alkoholizmom. Vzťah s Bohom som si nanovo vybudovala cez prácu na Krokoch 1, 2 a Tri s mojou sponzorkou.

Musela som sa prepracovať cez moju najvyššiu vrstvu hnevu a ďalšiu vrstvu strachu, aby som dokázala pokojne a nie cez zaťaté zuby vysloviť slovo „Boh“. Srdce mi zmäklo a teraz môžem úprimne začínať modlitbu slovom „Boh“ a potom sapokoriť a prosiť o vyrovnanosť nasledovnými slovami: „daj mi vyrovnanosť“.

Slová „aby som prijal to, čo zmeniť nemôžem“ mi pripomínajú, že životné udalosti sa nekrútia vždy okolo mňa, mojich túžob a toho, čo chcem. Život beží podľa láskyplného plánu mojej Vyššej sily. Ja tento plán nepoznám a nemusím rozumieť s tým, čo sa v živote deje, ani sa mi to nemusí páčiť. Musím len prijímať to, čo nemôžem zmeniť.

Slovami „odvahu zmeniť to, čo zmeniť môžem“ som povzbudzovaná k tomu, aby som svoj život žila aktívne – bez ohľadu na to, čo sa deje. Pripomínam si, že sa nemám izolovať ani to vzdávať, lebo „aj toto prejde“. Nič negatívne či pozitívne nebude trvať navždy, tak si vychutnávaj to pozitívne a pros o pomoc s životnými výzvami. Život má svoje možnosti!

A nakoniec slová „a múdrosť, aby som vedel odlíšiť jedno od druhého“, ma povzbudzujú k napredovaniu.

Kým som Modlitbe vyrovnanosti nerozumela, nedokázala som sa ju modliť. Keď som ju pochopila, previedla ma mojím žiaľom nad stratou sestry v dôsledku choroby alkoholizmu. Táto modlitba sa nedá len rýchlo vysypať; má určitú postupnosť. Teraz mi prináša pokoj.

Lisa R., Wisconsin

Preložené a zverejnené so súhlasom časopisu Forum, Al-Anon Family Group Hdqts., Inc., Virginia Beach, VA, júl 2013, str. 14-15