Pochopiť alkoholizmus
„Americké združenie lekárov zaraďuje alkoho-lizmus medzi choroby. Je to choroba, ktorá sa dá zastaviť, no nedá sa vyliečiť. Jedným z jej symptómov je neovládateľná túžba vypiť si. Alkoholizmus je progresívna choroba. Kým alkoholici v pití pokračujú, ich túžba vypiť si stále viac rastie. Ak sa postup choroby nezastaví, môže sa skončiť duševnou chorobou alebo smrťou. Zastaviť postup alkoholizmu možno iba jedinou metódou – totálnou abstinenciou.
Alkoholizmus je choroba na celý život. Väčšina odborníkov sa zhodne na tom, že dokonca ani po rokoch abstinencie nedokážu alkoholici ovládať svoje pitie, keď s ním opäť začnú.
Dnes existuje mnoho úspešných spôsobov liečby alkoholizmu. Najznámejším z nich je program Anonymných alkoholikov, ktorý sa bežne pov-ažuje za najefektívnejší. Ak sa alkoholizmus diagnostikuje a začne liečiť, prestáva byť beznádejným stavom.
Alkoholikmi sa stávajú ľudia z najrôznejších sociálnych skupín… „Povaľači“ alebo ľudia na okraji spoločnosti tvoria približne iba tri až päť percent. Ostatní alkoholici majú rodiny, priateľov, prácu. Fungujú dosť dobre, hoci pitie má vplyv na niektorú časť ich života. Trpieť môže ich rodinný život, spoločenský život alebo práca. A možno aj všetky tri. Alkoholik je človek, pitie ktorého u neho vyvoláva pokračujúci a rastúci problém v niektorej oblasti jeho života.
Alkoholici pijú, lebo si myslia, že musia. Alkohol používajú ako barličku a formu úniku. Prežívajú emocionálnu bolesť a pomocou alkoholu sa ju snažia potlačiť. Nakoniec dospejú do štádia, že sa na alkohol spoliehajú natoľko, až v nich vznikne presvedčenie, že bez neho nemôžu žiť. To je obsesia.
U niektorých alkoholikov sa pri pokuse vydržať bez alkoholu prejavia také silné abstinenčné príznaky, že znovu siahnu po alkohole. Majú silný pocit, že tejto agónie ich môže zbaviť len ďalšie pitie. To je závislosť.
Väčšina alkoholikov by chcela piť len spolo-čensky. Preto snahe pitie ovládať (piť len tak, ako iní ľudia) venujú veľa času a úsilia. Niektorí sa pokúšajú piť len cez víkend alebo piť len určitý druh alkoholu. Nikdy však nemôžu mať istotu, že prestanú piť práve vtedy, keď sami budú chcieť. Často sa opijú, hoci si predtým sľúbili, že už k tomu nedôjde. To je kompulzia.“1
Obvyklým javom tejto choroby je to, že pacienti si o sebe nemyslia, že sú chorí. To je popieranie. No ich nádej na zotavenie spočíva práve v schopnosti uvedomiť si, že potrebujú pomoc; v túžbe prestať piť a v ochote priznať si, že sami si s týmto problémom neporadia.
1ALATEEN – Hope For Children of Alcoholics (Nádej pre deti alkoholikov), Ústredie Rodinných skupín Al-Anon, a.s., New York, 1973
Pochopiť seba
Alkoholizmus je „rodinná“ choroba. Kompulzívne pitie má dopad nielen na pijana, ale aj na jeho vzťahy. Pod vplyvom alkoholizmu trpí všetko: priateľstvá, práca, detstvo, rodičovstvo, ľúbostné vzťahy, manželstvo a iné. Najviac sú ovplyvnené vzťahy tých ľudí, ktorí sú si s alkoholikom veľmi blízki. Tí ľudia, ktorým na tom druhom veľmi záleží, sa do jeho správania zamotajú najviac. Ich správanie je reakciou na správanie alkoholika. Vidia, že pitie sa mu vymklo z rúk a tak sa to snažia dostať pod kontrolu. Netrvá dlho a sami sa začnú za pitie obviňovať a postupne na seba preberú zranenia, obavy i vinu alkoholika. Nako-niec z toho ochorejú aj sami.
V dobrom úmysle začnú počítať, koľko pohárikov alkoholik vypije, vylievajú drahý alkohol do umývadla, hľadajú po dome skryté fľaše, dávajú pozor, či nezačujú zvuk otvárania plechovky s pivom. Všetky ich myšlienky sú zamerané na to, čo alkoholik robí alebo nerobí a na to, ako ho prinútiť prestať piť. To je ich obsesia.
Sledovať druhé ľudské bytosti, ako sa pomocou alkoholu pomaly zabíjajú, je bolestivé. Kým alkoholik sa vôbec netrápi o účty, o prácu, o deti ani o svoj zdravotný stav, ľudia okolo sú čoraz viac ustarostenejší. Sami sa dopúšťajú chyby tým, že kryjú konanie alkoholika. Všetko za neho naprávajú, vymýšľajú výhovorky, pomocou malých klamstiev naprávajú narušené vzťahy a stále viac sa trápia. Toto je ich úzkosť.
Skôr či neskôr ich alkoholikovo správanie sa začne hnevať. Uvedomia si, že alkoholik si neplní povinnosti, klame a využíva ich. Začínajú mať pocit, že ich alkoholik nemiluje a chcú mu úder vrátiť, potrestať ho, prinútiť ho zaplatiť za zranenia a frustráciu vyvolané nekontrolovaným pitím. Toto je ich hnev.
Ľudia blízki alkoholikovi si začínajú nahovárať rôzne veci. Spoliehajú sa na jeho sľuby, veria mu. Zakaždým, keď má alkoholik triezve obdobie, sú ochotní uveriť, že problém sa už stratil. Hoci im zdravý rozum hovorí, že s alkoholikovým pitím a myslením nie je niečo v poriadku, aj tak skrývajú to, ako sa cítia a čo si uvedomujú. Toto je ich popieranie.
Snáď najvážnejšou ujmou tých, ktorí majú alebo mali podiel na živote alkoholika, je istá forma neodbytného presvedčenia, že je to aj ich vina – lebo neboli pripravení, neboli dosť príťažliví, dosť šikovní na to, aby mohli problém namiesto milovaného človeka vyriešiť. Myslia si, že k tomu došlo pre niečo, čo vykonali alebo nevykonali. Toto sú ich pocity viny.
My, ktorí sme sa obrátili na Al-Anon, sme to v mnohých prípadoch urobili zo zúfalstva. Nedokázali sme veriť, že môže dôjsť k zmene, no nedokázali sme ďalej žiť tak, ako sme žili dovtedy. Cítime sa podvedení milovanou osobou, preťažení povinnosťami, nechcení, nemilovaní a osamelí. Nájdu sa medzi nami aj ľudia arogantní, nafúkaní, samospravodliví a panovační, no všetci prichádzame preto, lebo chceme a aj potrebujeme pomoc.
Hoci nás do Al-Anonu dohnalo správanie alkoholického priateľa, partnera alebo dieťaťa, brata, sestry alebo rodiča, veľmi skoro spoznáme, že prv, ako budeme môcť pristupovať k riešeniu problému novým a úspešným spôsobom, musí sa zmeniť naše vlastné myslenie. Práve na Al-Anone sa učíme zvládať svoju obsesiu, svoju úzkosť, svoj hnev, svoje popieranie a svoje pocity viny. Vďaka tomuto spoločenstvu, v ktorom sa s druhými delíme o svoje skúsenosti, silu a nádej, si môžeme odľahčiť svoje emocionálne bremená. Kúsok po kúsku si na stretnutiach stále viac uvedomujeme, že veľká časť nášho nepohodlia pochádza z našich postojov. Tieto postoje sa snažíme meniť, učíme sa, že máme voči sebe zodpovednosť, snažíme sa objavovať vlastnú hodnotu, lásku a to, ako duchovne rásť. Náš dôraz sa začína presúvať z alkoholika na oblasť, v ktorej máme moc niečo robiť – na náš život.
Al-Anon nie je spojené so žiadnou sektou, náboženstvom, alebo akoukoľvek inštitúciou.
Al-Anon sa nezúčastňuje verejných diskusií a nezaujíma stanovisko k žiadnym problémom mimo spoločenstva. Al-Anon nemá žiadne povinné poplatky, svoju činnosť vykonáva len z dobrovoľných príspevkov svojich členov.
Al-Anon má jediný cieľ: pomôcť rodinám alkoho-likov. Napĺňame ho prostredníctvom uplatňovania Dvanástich krokov, prijímania a potešovania rodín alkoholikov, ako aj tým, že poskytujeme poro-zumenie a povzbudenie alkoholikovi.
Preambula odporúčaná k Dvanástim krokom,
Ústredie Rodinných skupín Al-Anon, a.s.