Dlho očakávané zmierenie
„… môj syn s rodinou strávili u nás na návšteve tri týždne.“
Keď mal môj syn deväť rokov, prišiel domov zo školy a opýtal sa ma: „Mama, ocko je alkoholik?“ Veľmi sa ma to dotklo. O čom sa deti v škole rozprávajú?! Jeho otec nebol nijaký vandrák a nemal v dome poukrývané fľaše. Veľmi zriedka sa mu stalo, ak sa to vôbec niekedy stalo, že by neprišiel do práce. „Samozrejme, že nie“, odpovedala som. A potom som sa ešte usilovnejšie snažila u nás zakrývať chorobu alkohlizmu a žiť v pretvárke, že sme šťastná rodina.
Naša rodina pozostávala z troch detí – z dvoch chlapcov a jedného dievčaťa. Keďže miláčikom mojej matky bolo najstaršie dieťa a miláčikom môjho manžela najmladšie, ja som si vybrala za miláčika svoje stredné dieťa, môjho syna, ktorého budem volať Ján. Veľakrát, keď som mala depresiu a ležala som na gauči, Ján zostal doma a staral sa o mňa, kým sa dievčatá spokojne hrali. Keď sa pokazila umývačka riadu, Ján ju opravil. Keď som si v aute zabuchla kľúče, Ján sadol na bicykel a priniesol mi náhradné kľúče. Keď bolo treba urobiť niečo na dvore, Ján to spravil. Môj manžel trávil väčšinu času v krčmách a ja som aj naďalej svojho syna “obúvala” do topánok môjho manžela.
Raz, keď mal Ján dvanásť rokov, opýtal sa ma: “Mama, prečo od ocka neodídeme? Prečo takto žijeme?” Vôbec som si samú seba nevážila a vedela som, že tri deti zo svojej výplaty neuživím, ani som sa nikomu nemohla priznať, že ako supermanželka som zlyhala. Čo by si o mne pomysleli? “Nemôžem to urobiť, Ján”, to bola moja odpoveď.
Konečne som v r. 1983 začal navštevovať Al-Anon a po dvoch rokoch som sa rozhodla, že manžela opustím. V tom čase mal Ján dvadsaťtri rokov a stále sme bývali spolu. Môj manžel vtedy prestal piť a Ján povedal: “Teraz nemôžeš otca opustiť!”
Chodila som na niekoľko stretnutí, pracovala som na sebe a môj život bol v rukách mojej Vyššej moci. Chcela som sa presvedčiť, či ten program funguje. Odišla som. Ján sa odmietol so mnou baviť. Myslel si, že som “dezertovala” od rodiny. Nikdy ma neprišiel navštíviť, nestretol sa so mnou v reštaurácii, dokonca sa so mnou vôbec nechcel rozprávať. Uplynulo šesť mesiacov a jedno ráno mi zavolal. Keď som ho počula, oči mi zaliali slzy. Pýtal sa, či prídem domov. Povedal mi, že ak neprídem a nevrátim sa k jeho otcovi, nie som jeho matka. Takisto mi povedal, že sa bude ženiť. Ak už nebudem jeho matkou, nepozve ma na svadbu. Prirodzene ma to veľmi zranilo, ale vedela som, že ak stále urobím to, čo som stále robila, vždy dostanem to, čo som vždy dostala. Už som viac nežila preto, aby som každému vyhovela. Povedala som mu: “Som tvoja matka a vždy ňou budem. Milujem ťa a vždy ťa budem milovať a veľmi ma mrzí, že to takto vnímaš.”
Prešli ďalšie dva roky a s pomocou mnohých stretnutí a priateľov z Al-Anon som prešla rozvodom a presťahovala som sa do iného štátu. Ján sa zasnúbil, kúpil si dom, získal vynikajúce zamestnanie a to všetko bez mojej pomoci, rady či kritiky. Keď sa ženil, pozval ma na svadbu len vďaka jeho snúbenke. Na svadbe si ma takmer vôbec nevšímal, ale to bolo v poriadku. Tešila som sa z toho, že som ženíchovou matkou.
Niektorí členovia rodiny sa rozhodli, že kvôli napätej situácii v našej rodine na svadbu radšej neprídu. Aj to bolo v poriadku. Urobila som veľa fotofgrafií a cítila som sa veľmi vďačná.
Prešli ďalšie dva roky a s Jánom som nemala nijaký kontakt. Potom sa im narodilo dieťatko a jeho manželka ma k nim pozvala. Bola som hrdá. Môj syn sa ku mne stále správal trochu odmerane, ale zvládla som to. Už som nebola tá negatívna osoba, ktorá každého kontroluje. Piekla som, varila som jeho obľúbené jedlá, veľa som počúvala a bola som tou najlepšou starou mamou. Ján sa napriek tomu nechcel zoznámiť s mojim novým manželom. Aj to som akceptovala.
Tento rok moji bývalí svokrovci oslavovali spoločné jubileum. Na oslavu prišiel aj Ján s manželkou a mojim vnúčatkom. Bolo to na týchto oslavách, kedy môj syn podal ruku môjmu novému manželovi. Môj nový manžel sa zoznámil s mojim bývalým manželom a jeho novou manželkou. Onedlho po týchto oslavách k nám prišiel Ján so svojou rodinou na návštevu a spolu sme prežili pekné tri dni. Lepšie by som to nedokázala naplánovať. Toto zmierenie trvalo oveľa dlhšie, než som chcela, ale bolo to oveľa lepšie, než som o tom mohla snívať. Už viac nežijem s alkoholizmom, ale vždy budem členkou Al-Anon. Som si istá, že moja Vyššia moc má pre mňa v zásobe podľa svojho času, nie môjho, pripravených ešte veľa dobrých vecí.
Judy J., Oregon