Slogan: Aké je to dôležité

Robiť z krtincov vrchy bolo pre nás ľahké v dňoch, keď sme ešte nenavštevovali Al-Anon, čo len pridávalo našim pocitom úzkosti. Boli sme zvyknutí k akejkoľvek situácii – pozitívnej alebo negatívnej – priradiť najhorší možný výsledok. Aké je to dôležité? To bol slogan, ktorý nám pomohol vzdať sa tohto neustáleho spôsobu myslenia.

Keď sa nás ľudia dotkli, hneď sme zareagovali a bolo to obyčajne iracionálne. Za ich slovami sa musí skrývať nejaký utajený motív, mysleli sme si. Stupeň našej dôvery bol taký nízky, že všetko sa nám zdalo možné. Pomaly, keď sa naša dôvera začala obnovovať, uvedomili sme si, že tieto slová vychádzali z ich vlastnej bolesti, z vlastnej straty, atď. Ich slová nás mohli zraniť iba vtedy, keď sme im to dovolili. Aké je to dôležité? Tento slogan nám pomohol prebudiť sa, nebrať všetko tak vážne.

Rozhorčenia nás takisto ťahali k zemi. Našli sme dôvody, aby sme sa na všetko hnevali – keď pršalo, keď svietilo slnko, porušovali sme sľuby, boli sme povrchní – a tento zoznam by mohol pokračovať ďalej. Zvládali sme to tak, že sme sa pozerali mimo seba. Nikdy sme nerozmýšľali nad tým, že by sme sa mali pozerať do seba. Slogan Aké je to dôležité? nám pomáhal skúmať každú situáciu v novom svetle. Vtedy sme prestali súdiť samých seba, aj ostatných.

Tento slogan nám tiež pomáhal v tom, že sme sa stále chceli páčiť všetkým a potreby iných sme radili pred svoje vlastné. V Al-Anon sme sa naučili, že toto bola forma kontroly. Skutoční priatelia nás budú mať radi napriek všetkému, tí ostatní nás možno nebudú mať radi nikdy. Aké je dôležité to, kto nás miluje; hlavné je, aby sme dokázali milovať samých seba.

Neustále opakovanie tohto sloganu nám pomáha premyslieť si veci skôr, než začneme konať. Situácie, o ktorých sme si mysleli, že sú neprekonateľné, môžu byť v skutočnosti veľmi nepodstatné. Slogan Aké je to dôležité? nám dáva lepší pohľad na to, čo je dôležité a na to, čo dôležité nie je. Zisťujeme, že naša vyššia moc riadi dôležité veci. Toho ostatného sa môžeme vzdať.

F. M. M.