Jedna z prvých vecí, ktorú na stretnutiach Al-Anon vidíme alebo počujeme, je slogan: Deň po dni. Nachádza sa v našej literatúre, na kartičkách na stole alebo vychádza z úst našich členov, ktorí sa s nami zdieľajú. Pre tých z nás, ktorí sme sa prilepili k minulosti alebo sme sa pozerali do budúcnosti a hľadali spôsob, ako žiť, bol tento koncept nový, ale uchopili sme sa ho. Keď sme sa pokúšali vtesnať do jedného dňa príliš veľa myšlienok a činov, išli sme sa z toho zblázniť. Tento slogan nám ponúkal východisko.

Predtým, ako sme začali navštevovať Al-Anon, prežívali sme veľkú úzkosť v súvislosti s minulosťou, obávali sme sa, že naše negatívne skúsenosti s alkoholizmom nás budú prenasledovať až do súčasnosti. Mnohí z nás sa stávali pri pomyslení na budúcnosť paranoikmi, keď sme sa zaoberali rôznymi predstavami o scenároch, ktoré by sa nám mohli prihodiť. Premrhali sme tým veľa času, ktorý sme mohli dobre prežiť a byť šťastní.

Na stretnutiach Al-Anon sme sa naučili, že by sme sa mohli oslobodiť od včerajška a zajtrajška. Sústreďovať sa na dnešok bolo oveľa jednoduchšie. Začali sme si klásť otázku: Čo musím urobiť dnes a čo môžem nechať na zajtra? Toto nám poskytlo flexibilitu vzdať sa niektorých zo svojich povinností. Tiež nám to dalo čas pre seba; možno na niečo, z čoho sme sa vedeli tešiť, na relaxovanie, meditovanie a na modlitbu.

Uvedomili sme si, že dnešok je dar od našej vyššej moci a my sa môžeme rozhodnúť, že ho využijeme múdro. Dvadsaťštyri hodín je viac ako dosť času na to, aby sme začali pozitívne rozmýšľať, tešiť sa z okolitej krásy v ľuďoch aj v prírode, urobiť pre seba niečo úžasné, deliť sa so svojimi skúsenosťami, silou a nádejou, plniť si svoje povinnosti, byť šťastným.

Dosiahnuť vyváženosť je možné vtedy, keď žijeme jeden deň za druhým. Zveriť svoje starosti s minulosťou a budúcnosťou našej vyššej moci je spôsob, ktorý nám pomôže zostať v dnešku. Prežívať svoj život tak, akoby to mal byť náš posledný deň, je ďalší spôsob.

F. M. M.