Prvá časť tohto sloganu nám hovorí, aby sme žili. No život pred programom Al-Anon znamenal trápiť sa nad alkoholikom, byť posadnutý svojimi problémami a pokúšať sa nájsť dokonalé riešenia – a v celom tomto procese sme sa seba úplne zriekli. Naozaj sme žili alebo sme dovoľovali ľuďom a situáciám, aby celkom naše životy ovládali?

V Al-Anon sme sa naučili, že ak chceme žiť vlastný život, musíme sa takéhoto správania vzdať. Vyžadovalo si to príliš veľa energie – negatívnej. Robiť dobré veci pre samých seba si tiež vyžaduje energiu, ale pozitívnu. Vzdať sa negatívneho a chopiť sa pozitívneho znamená dobrý začiatok.

Kedy to bolo naposledy, keď sme robili to, čo sme chceli, jedli sme to, čo sme chceli a zaobchádzali sme so sebou dobre? Vždy, keď hovoríme o svojom živote a o tom, čo máme a nemáme radi, ujímame sa vedenia svojho života – a vtedy skutočne žijeme. Zmena správania je dlhodobý proces; usilujeme sa o napredovanie, nie o dokonalosť. Naša vyššia moc je pripravená pomôcť nám, potrebujeme ju o to len poprosiť.

Druhá časť tohto sloganu nám hovorí, aby sme nechali druhých žiť si svoj vlastný život. To nie je také ľahké, ako sa zdá pre tých z nás, ktorí sme boli ovplyvnení alkoholizmom. Kontrolovanie iných bol náš spôsob, ako umlčať svoj strach. Tiež nás to udržiavalo na nekonečnom kolotoči a to hlavne vtedy, keď sa veci nediali podľa nás. Keď sme prijali skutočnosť, že naša vyššia moc má nad všetkým kontrolu, naše obavy ustúpili. Vtedy sme sa dokázali odpútať od ostatných.

Dovoliť iným, aby si žili svoj život bez nášho zasahovania, nás zbavuje veľkej zodpovednosti. Dáva nám čas, ktorý potrebujeme na to, aby sme sa starali sami o seba – aby sme žili. A nie je to práve to, čo Boh od nás chce?

F. M. M.