Pokoj a radosť

I. Rozmýšľam o sviatkoch, o tom, v akej podobe sa objavujú na vianočných pohľadniciach. Sú tiché a pokojné. Všetko je perfektne naplánované. Pod stromčekom je obrovská hŕba darčekov. Nikto nešetrí na peniazoch za dary, za ktoré na pohľadniciach netreba ani platiť splátky. Izba je plná šťastných tvárí. Celá rodina sa spoločne usmieva.

Priatelia klopú na dvere. Návštevy prichádzajú a odchádzajú. Stôl sa prehýba pod ťarchou jedla a nápojov. Všetci dvíhajú pohárik, aby si pripili na oslavu Vianoc.

Náš kostol sa nachádza v nádhernom prostredí. Chodíme na bohoslužby, možno zájdeme aj na polnočnú. Je to čas plný spomienok na iné časy a iné miesta. Je to čas lásky, radosti, nádeje, viery, svetla a šťastia.

II. Teraz rozmýšľam o Vianociach, ktoré sa začali po tom, čo sa súčasťou môjho života stal alkoholik. Namiesto pokoja a nadšenia prišiel hnev a zúfalstvo. Na pohľadniciach som sa snažil veci vykresliť čo najkrajšie, ale trápil som sa kvôli hrozným veciam, ktoré sa u nás diali. Niekedy sa stali a inokedy nie.

Neexistoval nijaký pokoj a kľud. Namiesto toho, aby som vnímal všetky tie úžasné dobroty, bola moja hlava plná myšlienok skľúčenosti a odsudzovania. Čo urobí alkoholik najbližšie? Minie všetky peniaze? Príde o prácu? Skončí vo väzení?

Nesmie k nám prísť nijaká návšteva. A samozrejme, nijaké oslavy. A čo naši príbuzní, ktorí teraz mali byť s nami? Ako to môžeme ďalej zakrývať? Cítil som, ako ma napĺňa hnev a zúrivosť.

Hovoril som si, že keby ma milovala, prestala by piť. V mojom živote sa uhniezdila panika a zúfalstvo. Nič z toho, čo som robil, nefungovalo. Život sa mi vymkol spod kontroly. Vôbec som nemohol spať. Myslel som si, že sa zbláznim. Neustále ma bolela hlava. Na koho som sa mal obrátiť?

Musel som sa okamžite rozhodnúť. Už ďalej som takto nemohol žiť ani minútu. Určite som bol jediný, kto prechádzal takýmito mukami.

III. Som vďačný, že ma niekto nasmeroval na Al-Anon. Odkedy tento program vstúpil do môjho života, moja skúsenosť so sviatkami sa úplne zmenila. Choroba alkoholizmu je stále blízko mňa, ale je mi lepšie. Problémy pokračujú aj naďalej, ale učím sa ich riešiť postupne.

Krok za krokom sa učím odovzdávať alkoholika do opatery Božej lásky a snažím sa vzdať úsilia o to, aby som ju zmenil. Zakrývanie pred rodinou už nie je potrebné. Moja posadnutosť jej chorobou slabne spolu s mojím hnevom a zúrivosťou. Ani dnes nie je ešte všetko dokonalé, ale vnímam určitú perspektívu a vyrovnanosť.

Viem, že ak opäť nastanú zlé časy, mám nástroje a podporu, ako to zvládnuť. Je úžasné, ako sa život môže zmeniť vďaka stretnutiam, knihám, sloganom, patrónom a priateľom, ktorí sa so mnou delia so svojou skúsenosťou, silou a nádejou. Títo priatelia prinavracajú mojim sviatkom radosť.

Harry P., Florida

The FORUM, December 1999, Vol. XLVII, No. 12, str. 2
Preložené s povolením časopisu The Forum, Ústredím rodinných skupín Al-Anon; a.s., USA.