Vyrovnanosť: oddychové miesto medzi radosťou a smútkom

„Al-Anon a moja Vyššia sila ma pomáhali pred očami všetkých meniť ma na šťastnejšiu, dobre sa prispôsobujúcu osobu. Toto nebol druh duchovného prebudenia, aké som si predstavovala. Nebol tam nijaký náhly záblesk svetla, nijaký hlboký náhľad do tajomstiev vesmíru či do hĺbky ľudskej duše. Namiesto toho to bola tichá premena. Dostala som vyrovnanosť.“ (Ako funguje Al-Anon)

Keď som prvý raz prišla do Al-Anonu, nemala som veľa emócií. Život sa mi zdal nudný a prázdny – dokonca aj v tých najťažších situáciách.

Chodila som na množstvo stretnutí a počúvala veľa príbehov, ktoré odrážali môj vlastný. Keď som bola asi päť mesiacov v programe, pamätám si, ako som stála v múzeu a všimla si jednu skvelú rodinu – bolo zrejmé, že medzi sebou majú dobré vzťahy. Pamätám sa, ako som sa zlomila a plakala tak dlho, že sa mi to zdalo ako večnosť.

Aj po tejto udalosti som sa cítila emocionálne otupelá, no tiež sa mi začalo stávať, že som začala bezdôvodne plakať – v obchode alebo v autobuse. Takisto som začala prežívať kúsky radosti – a opäť to bolo v obchode alebo na iných miestach.

Ako plynul čas, cítila som sa dostatočne bezpečne, aby som dokázala uznať hlbšiu bolesť vo svojom živote, ktorá vychádzala z mojej minulosti. Keď som si spomínala na hlboké pocity opustenosti, osamelosti a strachu, slzy boli zrazu oveľa intenzívnejšie. Na druhom konci spektra boli obdobia radosti a osláv, ktoré sa tiež stávali častejšie a intenzívnejšie.

Napriek tomu viem, že intenzívna radosť a intenzívny smútok nie sú ideálne miesta na oddych. Obidve emócie nakoniec prejdú, čo ma vedie a zanecháva na jednom z mojich nových obľúbených miest, ktorým je vyrovnanosť. Naozaj to nie je nič veľkolepé. Nemám pocit, že sa zrútim od bolesti, ani že na ramenách unesiem celý svet. Namiesto toho typicky prežívam vyrovnanosť vtedy, keď som dokonale spokojná so situáciou, v ktorej sa nachádzam, keď mám správny pohľad na mnohé dary, ktoré sú okolo mňa a keď nehľadám únik.

V poslednom čase sa mi zdá, že vyrovnanosť prichádza, keď sa večer prechádzam so psom. Nerobíme nič zvláštne, len sa prechádzame. Pes všetko oňucháva a ja sa obyčajne dívam na stromy, hviezdy alebo budovy dookola. Uznávam, že som jednoducho žena, ktorá žije a dýcha a ktorú sa Boh rozhodol zachrániť a priviesť do Al-Anonu a do života, ktorý viac nie je naplnený chaosom, osamelosťou a nekonečným úsilím o „naplnenie pohára“.

Myslím, že miesto vyrovnanosti je pre mňa dokonalou rovnováhou emócií a logiky. S vyrovnanosťou sa nespájajú tony vyrovnanosti, no definitívne to nie je ako ten pocit emocionálnej strnulosti z minulosti. Namiesto toho je to pocit kľudu a vďačnosti – pokojný duch. Je to tiež miesto, kde som, keď rozmýšľam logicky; možno som práve dopísala zoznam vďačnosti alebo som sa utvrdila v tom, kým som ako Božie dieťa.

Stále sa teším na extrémy v emóciách, pretože je to úžasná pripomienka toho, že som v skutočnosti živá a som členkou ľudskej rasy. Okrem toho čím viac sĺz vyroním, tým väčšiu kapacitu radosti prežívam, čo je úžasným darom pre niekoho, kto väčšinu svojho života prežíval depresiu.

Vyrovnanie emócií vedúce k pokoju, vyrovnanosti sa zdá byť jedným z najväčších darov tohto programu a za to budem navždy vďačná.

Laura S.

Preložené a zverejnené so súhlasom časopisu Forum, Al-Anon Family Group Hdqts., Inc., Virginia Beach, VA, november 2013, str. 16-17