Čo robiť a kedy to robiť

Pred niekoľkými rokmi mali moji rodičia vážnu dopravnú nehodu. Otec pri nej zomrel a mama sa vážne zranila. Moja prvá myšlienka po tom, čo som sa to dozvedala, bola zavolať mojej sponzorke. Zobrala ma do nemocnice a bola ochotná tam so mnou zostať. Keď som sa dozvedela všetky podrobnosti, bola som úplne ochromená a nevedela som, čia som.

Keď som prišla v ten večer domov, hlavou sa mi preháňalo plno myšlienok. Hoci mám troch súrodencov, chcela som mať pri sebe len podporu mojej rodiny z Al-Anon. Zdalo sa mi, že vedia, čo robiť a kedy to robiť. Zavolala som jednému priateľovi z Al-Anon, ktorý býval hore dlho do noci. Počúval ma bez toho, aby povedal príliš veľa. Keď som sa s ním porozprávala, cítila som sa oveľa lepšie.

Tá dopravná nehoda sa stala v decembri a v tú zimu som musela odhadzovať veľa snehu. Pri odhadzovaní snehu som plakala a v rozhovore s Bohom som zo seba dostávala hnev a strach. Povedala som mu, ako sa cítim, akoby to nevedel. Povedala som mu, že potrebujem pomoc, aby som sa z toho dostala. Takisto som ho požiadala, aby pre moju mamu urobil to, čo pre ňu bude najlepšie, aj keby to znamenalo, že neprežije. Na zemi bolo asi 10 cm snehu a bola som prekvapená, ako rýchlo sa mi ho podarilo odhádzať z cesty, aj z chodníka.

Keď som bola na jednotke intenzívnej starostlivosti, stretla som tam priateľku, ktorá chodí na AA. Práve mala smenu. Obyčajne pracovala v inej nemocnici, teraz tam len zastupovala. Keď som sa chcela niečo opýtať alebo som mala strach a niekoho som potrebovala, bola tam. Medzitým som ju takmer nevidela, ale keď som ju potrebovala, bola tam.

Myslím, že moji priatelia v Al-Anon a AA a moja vyššia moc boli pre mňa najlepšou pomocou a pomohli mi prekonať toto ťažké obdobie. Myslím, že v ten mesiac som vyčerpala všetky slogany.

Na najbližšom stretnutí ma moji priatelia veľmi podporovali. Vďaka ich podpore a láske som ten kritický mesiac prekonala a v januári som oslávila moje narodeniny v Al-Anon.

Minulý rok mi zomrela stará mama. Boli sme si veľmi blízke. Moji priatelia z Al-Anon ma opäť podržali a pomohli mi prekonať ten ťažký čas – tí, ktorých som poznala, aj tí, ktorých som nepoznala.

Bez ohľadu na to, čo sa stane viem, že sa cez to môžem preniesť vďaka mojej vyššej moci a vďaka rodine Al-Anon.

Debbie B., Alberta

Keď som sa zasmiala, žasla som nad tým

6. júla som oslavovala moje “Al-Anon narodeniny”. Pamätám si, ako som si pred mnohými rokmi 4. júla hovorila, že tento deň slobody patrí aj mne. (Pozn.: V Amerike oslavujú 4. júla Deň nezávislosti.) Bola som rozhodnutá oslobodiť sa od všetkého hnevu, bolesti, nevôle a sklamaní v mojom živote.

Bola som obdarená tým, že som pracovala s mužom, ktorý chodil do AA a jeho matka bola v Al-Anon. Keď som mu povedala, že mi zlomilo srdce, keď som sa dozvedela, že môj syn je alkoholik, porozprával mi o dvoch zázračných programoch. Vedela som, že je to moja posledná nádej. Dnes viem, že ten muž bol posol, ktorého poslal do môjho života Boh.

Na prvé stretnutie som prišla 5. júla 1991 a bolo to stretnutie pre rodičov alkoholikov. Okamžite som vedela dve veci: Títo ľudia sa tam príliš zabávali a potrebovali, aby som im vysvetlila, že život je veľmi vážny. Bola som ochotná venovať im niekoľko týždňov zo svojho života, aby som im ukázala, ako majú vo svojom živote tento program uplatňovať, čo oni skúšali už niekoľko rokov. Bola som si istá, že poznám odpovede, ktoré hľadajú a preto som bola ochotná prísť na niekoľko stretnutí.

Boh ma požehnal tým, že som v prvý večer stretla svojho sponzora a takisto aj prvú osobu, ktorú som o rok neskôr začala sponzorovať. Keď som sa na tom stretnutí cez slzy niekoľkokrát usmiala, žasla som nad tým. Srdečnosť a porozumenie od skupiny neznámych ľudí bolo pre mňa nové, ale nebola som si istá, či chcem byť taká úprimná ako oni. Rozprávali o tom, čo sa deje v ich živote, ale ja som nechcela, aby sa niekto dozvedel o hanbe a pocitoch viny, ktoré prežívam.

Al-Anon mi dal oveľa viac než to, o čom som mohla snívať. Opäť som našla Boha. Predtým som stratila vieru a Boha som zo života vytlačila, ale On bol vždy hneď vedľa mňa a nikdy nado mnou nezlomil palicu. Kvôli Al-Anon som obdarená viacerými skutočnými a úprimnými priateľmi, než som kedy mala. Priateľstvo a láska môjho sponzora a ľudí, ktorých sponzorujem, sa nedajú zmerať.

Tento program a priatelia v Al-Anon mi pomohli preniesť sa cez choroby a úmrtia mojich milovaných, čo by ma ináč v zármutku zložilo na kolená. Namiesto toho ma priviedli na kolená v modlitbách vďaky za všetky nádherné spomienky.

Počas mojich rokov v Al-Anon Boh do môjho života postavil aj z neho odvolal ľudí, či som na to bola pripravená alebo nie. Dnes viem, že Boh mi dáva to, čo potrebujem a nie to, čo chcem. Každý prichádza do môjho života kvôli niečomu a ďakujem Bohu za každého jedného človeka aj za všetko, čo som sa od nich naučila.

Na začiatku som bola ochotná venovať Al-Anon niekoľko týždňov a Al-Anon mi za to dal život. A vyžiadalo si to len obnovenie mojej viery v Boha.

Jeanette B., Texas