Zmena môjho postoja

Mám sklony vnucovať poriadok veciam v mojom okolí. Ak nedávam dobrý pozor, ľahko sa ma zmocní hnev. Doma v kúpelni ukladám osušky na jedno miesto, uteráky na druhé a žinky tam, kam patria. Jedného dňa som si všimla, že niekoľko žiniek je položených na osuškách a niekoľko osušiek bolo na uterákoch.

Chvíľu som tam stála a začal sa ma zmocňovať hnev. Povedala som si: “Prečo môj manžel nemôže položiť veci na správne miesto?” Sme len dvaja, preto som nemohla obviňovať nikoho iného. Potom som tie veci poukladala správne.

Napadlo ma niekoľko sloganov: “Aké je to dôležité?” a “Prvé veci majú byť prvé”. Začala som si uvedomovať, že mi trvalo len niekoľko sekúnd, kým som to poukladala. Potom som sa sama seba opýtala: “Kde je tvoja vďačnosť?” Mala by som byť rada, že môj manžel perie, suší, skladá a odkladá veci na miesto. Začala som strácať hnev a vzala som to ako lekciu na zmenu môjho postoja.

Hovorila som o tom na skupine Al-Anon. Neskôr, keď ma opustil všetok hnev a frustrovanosť, bola som schopná hovoriť o tom so svojim manželom. Keď si uvedomil, že ma to trápilo, usiloval sa uteráky ukladať na správne miesto. Postupom času je to tak, že veci nie sú vždy na správnom mieste a viete čo? Už je mi jedno, keď je skrinka trochu neusporiadaná.

Prostredníctvom Al-Anon som sa naučila, že keď sa budem držať hnevu, bude ďalej rásť a rozvíjať sa. Ak na tom budem pracovať, v živote sa mi bude dariť.

Teresa L, Georgia